Očné chyby a choroby

Je najčastejšie spôsobená tým, že oko pacienta je kratšie ako by malo byť. V dôsledku toho dopadá obraz vzdialených predmetov akoby až za sietnicu a na sietnici je ich obraz rozmazaný. Menej často je spôsobená ochoreniami, ktoré znižujú lomivosť šošovky a rohovky (napr. šedý zákal). Pri narodení máme dokonca všetci oči ďalekozraké, vývojom a rastom oka sa však vada postupne stráca. U tých, ktorých rast oka zaostáva, ostane oko ďalekozraké. Táto vada je geneticky podmienená. Ďalekozraký človek vidí ostrejšie vzdialenejšie predmety ako tie blízke. Touto vadou trpí asi 30% populácie. V detstve a mladosti nemajú ľahké stupne hyperopie (do +3,0 dioptrie) žiadne prejavy, pretože oko si dokáže chýbajúce plusové dioptrie vyrobiť činnosťou akomodačného aparátu aj samo. Postupne sa však videnie do blízka zhoršuje a prvé prejavy sa objavia okolo veku 40 rokov, kedy sa začína ďalekozrakosť spájať aj s prvými príznakmi presbyopie (stareckého videnia) pre postupnú stratu akomodácie (zaostrovania) na blízko. Typické príznaky sú výrazná námaha pri pozeraní na blízko spojená s bolesťou hlavy a očí. Vyššie stupne ďalekozrakosti (stredná +3,25 až +6,0 dioptrií, ťažká nad +6,0 dioptrií) sa prejavia už v detskom veku a sú často spojené so škúlením a tupozrakosťou. Na korekciu ďalekozrakosti sa používajú okuliare so spojnými šošovkami alebo kontaktné šošovky. Pre tých, ktorým tieto korekčné pomôcky nevyhovujú, sú určené operačné metódy riešenia. Laserové operácie sú limitované stupňom vady (len do +3,5 dioptrie), pričom neriešia problém so zaostrovaním na blízko v strednom veku okolo 40 rokov. U takýchto pacientov je preto vhodnejšie korigovať vadu výmenou vnútroočnej šošovky oka za umelú multifokálnu šošovku (operácia Prelex).

Nejde o dioptrickú vadu v pravom zmysle slova, ale prirodzenú, fyziologickú stratu schopnosti oka akomodovať (zaostrovať na blízko). Postihuje ľudí medzi 40. a 45. rokom života, a to aj tých, ktorí dovtedy nikdy okuliare nepotrebovali. U ďalekozrakých sa však objavuje skôr, u krátkozrakých neskôr. Presbyopia sa prejavuje rozmazaným videním a neschopnosťou zaostrovať na blízko. Spočiatku sa dá kompenzovať oddialením textu a blízkych predmetov od očí natiahnutím ruky. Vekom sa však postupne zhoršuje a okolo 60 rokov, kedy sa akomodácia úplne stratí, dosiahne presbyopia maximum a jej zhoršovanie sa zastaví. Podstata nástupu presbyopie spočíva v strate pružnosti očnej šošovky, a tým strate jej schopnosti meniť tvar pri zaostrovaní na blízko (akomodácia). Starecké videnie sa koriguje nosením okuliarov na čítanie a k počítaču, ktorých dioptrie sa stále postupne zvyšujú. Presbyopia sa rieši aj chirurgicky, napr. implantátmi do rohovky, ktoré však poskytujú len dočasný efekt, podobne ako laserom vytvarovaný profil rohovky umožňujúci videnie na blízko aj na diaľku (PresbyLasik). Najefektívnejším riešením presbyopie je operácia Prelex, ktorá spočíva vo výmene už zle fungujúcej šošovky oka za umelú multifokálnu šošovku. Tento zákrok je trvalý a je pri ňom možné odstrániť ako dioptrie do diaľky, tak aj na blízko a navždy sa zbaviť okuliarov.

Ide väčšinou o geneticky podmienenú chybu lomivosti oka spôsobenú najmä nerovnomerným zakrivením rohovky oka. Tá má normálne pravidelne guľatý tvar a láme svetelné lúče vo všetkých rovinách rovnako, do jedného ohniska. Pri astigmatizme je však rohovka v jednej rovine viac zakrivená, a preto láme svetlo viac ako menej zakrivená rovina rohovky, čím sa lúče svetla nespoja na sietnici do jedného ohniska, ale ohnísk je viac. To spôsobuje neostré videnie obrazu, ktorý má akoby tieň (duchov). Spôsobuje problémy pri rozoznávaní číslic, oko stále preostruje, čo vedie k únave očí a bolestiam hlavy. Astigmatizmus môže byť aj získaný ochoreniami oka, úrazmi, prípadne operáciami oka. Nepravidelné zakrivenie rohovky je možné korigovať okuliarmi, kontaktnými šošovkami, ale aj operáciami. V závislosti od veku, veľkosti astigmatizmu a jeho kombinácie s dioptrickou vadou (myopia, hyperopia) sa môže vykonať povrchová laserová operácia alebo vnútroočná operácia s implantáciou torickej umelej vnútroočnej šošovky.

Je to očná vada, ktorá sa prejavuje zníženou ostrosťou zraku najčastejšie jedného oka, pri vysokých dioptrických vadách oboch očí môže byť však tupozrakosť aj obojstranná. U zdravých očí sa obrazy z oboch očí spájajú v mozgu do jedného priestorového zrakového vnemu. Ak má však jedno z očí dioptrickú vadu alebo vrodený šedý zákal, prípadne škúli, tak poskytuje nekvalitný obraz. Aby videnie lepšieho oka nebolo rušené nekvalitným obrazom oka chorého, mozog videnie chorého oka z procesu videnia vyradí. Dôsledkom je zníženie videnia postihnutého oka, strata spolupráce oboch očí, a tým strata stereoskopického (priestorového) videnia. Prejavy tupozrakosti môžu byť časté nakláňanie hlavy na jednu stranu, žmúrenie očí a privieranie jedného oka. Tupozrakosť sa však často nemusí vôbec navonok prejaviť, pretože dieťa vidí zdravým okom normálne. Preto je dôležitá prevencia. Ak sa v rodine vyskytla vysoká dioptrická vada, škúlenie a tupozrakosť, mali by rodičia nechať svoje dieťa vyšetriť, a to najlepšie do 4. – 5. roka života. Vznik tupozrakosti útlmom postihnutého oka je totiž možný len v detskom veku, kedy sa formujú zrakové funkcie. Ak sa odhalí chyba včas a začne sa jej liečba, je možné tupozrakosť čiastočne alebo úplne odstrániť. Spravidla po 7. – 8. roku života je vývoj zrakových funkcií ukončený a ak sa tupozrakosť dovtedy neodhalila, ostáva stav trvalý a prakticky neovplyvniteľný ani liečbou. Terapia tupozrakosti má teda význam asi do 6. roku života dieťaťa a závisí od vyvolávajúcej príčiny. Ak sa jedná o dioptrickú vadu (najčastejšia príčina), predpíšu sa správne dioptrie, ak je príčinou šedý zákal, je potrebná operácia. Pri liečbe tupozrakosti sa snažíme dosiahnuť, aby mozog prestal uprednostňovať zdravé oko a začal vnímať aj obraz postihnutého oka. Na to slúži dočasné prelepovanie zdravého oka (aplikácia oklúzora) a zapájanie oka postihnutého do procesu videnia pomocou rôznych hier zameraných na rozvoj zrakových funkcií – tzv. pleoptická liečba (kreslenie, spájanie bodov, rozlišovanie farieb). Liečba tupozrakosti je dlhodobá a vyžaduje si veľkú dávku trpezlivosti.

Je stav, kedy sa nevytvára dostatočné množstvo sĺz a/alebo je zhoršená ich kvalita (nesprávny pomer hlienovej, vodnej a tukovej zložky sĺz). Tým že sa nedostatočne zvlhčuje povrch oka (rohovky a spojovky), vznikajú nepríjemné pocity ako rezanie, pálenie, pocit cudzieho telieska v oku, začervenanie očí, svetloplachosť a zhoršené videnie. Na povrchu oka vznikajú drobné defekty pre zvýšené trenie mihalníc (viečok) po povrchu oka, čo vedie často k vzniku zápalu. Oči paradoxne nadmerne slzia pre neustále dráždenie v oku, čím sa reflexne stimuluje tvorba sĺz. Syndróm suchého oka sa častejšie objavuje s pribúdajúcim vekom (nad 50 rokov), u žien v menopauze, prípadne po očných operáciách. Na jeho vzniku však majú výrazný podiel aj faktory prostredia (prašné a zafajčené prostredie, pobyt v klimatizovaných alebo prekúrených priestoroch so suchým vzduchom, dlhodobá práca s počítačom), celkové ochorenia (autoimunitné ochorenia), prípadne užívanie liekov (antidepresíva). Ľahšie formy syndrómu suchého oka sa liečia tzv. umelými slzami, čo sú očné kvapky najčastejšie na báze kyseliny hyalurónovej, ktoré povrch oka zvlhčujú a chránia. Vhodná je aj úprava faktorov prostredia (pobyt na čerstvom vzduchu), vyšší príjem tekutín a omega-3 mastných kyselín, ktoré zlepšia kvalitu sĺz. Pri ťažších formách sa aplikujú očné gély, prípadne sa chirurgicky uzatvoria slzné kanáliky špeciálnymi implantátmi, čím sa zabráni drenáži sĺz do nosa a viac ich tak ostane na povrchu oka.

Je jedným z najčastejších očných ochorení starších ľudí (tzv. senilná katarakta). Ide o stratu čírosti očnej šošovky. Prejavuje sa poklesom zrakovej ostrosti, zahmleným videním, zmenou dioptrií oka, zmenou vnímania farieb, oslňovaním. Asi tretina ľudí nad šesťdesiat rokov má šedý zákal aspoň na jednom oku, pričom s postupujúcim vekom jeho výskyt úmerne stúpa.

Jedinou možnosťou liečby šedého zákalu je operácia, ktorá je vďaka najmodernejšiemu vybaveniu a skúsenosti chirurga bezbolestná a rýchla (samotný zákrok trvá asi 10-15 minút). Na Slovensku sa vykoná ročne približne 45 000 operácií šedého zákalu. Je to najčastejšia, najbezpečnejšia, a zároveň najúspešnejšia operácia na ľudskom tele. Pred operáciou pacient absolvuje vyšetrenie predného a zadného segmentu oka, ako aj biometrické meranie oka. Pri operácii sa zakalená šošovka z oka odstráni a nahradí sa šošovkou umelou. Operácia sa vykonáva v lokálnom znecitlivení oka anestetickými kvapkami.

V našom očnom centre vykonávame operáciu šedého zákalu najmodernejším a najbezpečnejším fakoemulzifikačným prístrojom súčasnosti – CENTURION VISION SYSTEM, ktorým sa rozdelí šošovka na malé časti, a tie sa odsajú. Následne sa do oka natrvalo implantuje nová, číra, umelá (akrylátová) šošovka. Táto nahradí dioptrickú silu pôvodnej zakalenej šošovky, dokonca odstráni aj pôvodné dioptrie u pacienta (krátkozrakosť alebo ďalekozrakosť). Pacient si môže zvoliť aj implantáciu špeciálnej multifokálnej šošovky, ktorá zlepší videnie na diaľku aj na blízko, a preto už nebude viac potrebovať okuliare. V našom očnom centre implantujeme žlté vnútroočné šošovky, ktoré vďaka žltému filtru ochránia sietnicu oka pred dopadom škodlivej modrej časti svetelného spektra.

Samotná technika operácie je dnes veľmi šetrná, vykonáva sa cez veľmi malý rez (2,2mm), čo znižuje množstvo pooperačných komplikácií, urýchľuje obnovu zraku a skracuje dĺžku výkonu. Videnie sa po operácii obnovuje veľmi rýchlo, spravidla už na druhý deň po operácii. V niektorých prípadoch môže byť videnie po operácii prechodne zahmlené, pričom sa vyjasní behom niekoľkých dní. K stabilizácii videnia dochádza väčšinou o 4 týždne po operácii. Po tejto dobe je už možné predpísať nové okuliare (u pacientov, ktorým nebola pri operácii implantovaná multifokálna šošovka umožňujúca vidieť na všetky vzdialenosti bez okuliarov).

Okrem šedého zákalu existuje aj tzv. sekundárny šedý zákal, ktorý nastáva po niekoľkých rokoch od operácie šedého zákalu. Ide o zakalenie púzdra, v ktorom je vložená umelá šošovka. Videnie sa vtedy zhorší, pacient vidí akoby cez fóliu. Riešenie je však veľmi rýchle a spočíva v operácii laserom, kedy sa špeciálnym YAG laserom vytvorí otvor v zakalenom šošovkovom púzdre a pacient hneď po zákroku opäť vidí ako predtým. Po tomto zákroku je stav trvalý a nikdy sa už nezopakuje.

Jedná sa o poškodenie zraku spôsobené odumieraním zrakového nervu. Hoci faktorov, ktoré sa na tom podieľajú je viacero, napr. vyšší vek, genetické faktory (výskyt glaukómu v rodine), fajčenie, cukrovka, úraz oka, refrakčné vady oka (krátkozrakosť, ďalekozrakosť), lieky (kortokosteroidy), nízky krvný tlak (tzv. syndróm studených končatín), rozhodujúci význam sa pripisuje vysokému očnému tlaku. Tento vzniká ako dôsledok nerovnováhy medzi permanentnou tvorbou tekutiny v oku a jej schopnosťou z oka odtekať. Väčšinou je problém práve v zníženom odtoku očnej tekutiny (komorového moku) z oka do ciev, očný tlak stúpa a vedie k poruche výživy nervových buniek sietnice, ktoré začnú odumierať. Glaukóm je zákerné ochorenie, ktoré je väčšinou bezpríznakové, nebolí a pacient o ňom preto dlho nemusí vôbec vedieť (glaukóm s otvoreným uhlom). Výnimkou je tzv. glaukóm s úzkym uhlom, ktorý sa môže prejaviť bolesťou oka a hlavy často spojenej aj so zvracaním – tzv. glaukómový záchvat. Častejšie vzniká u ďalekozrakých očí pre ich anatomickú predispozíciu. Vyžaduje urgentnú liečbu, inak môže skončiť oslepnutím oka do 24 hodín. Predpokladom odhalenia glaukómu je jeho diagnostika pri preventívnom očnom vyšetrení. Najcitlivejším vyšetrením pri odhalení glaukómu je OCT vyšetrenie (optical coherence tomography), ktoré používame aj na našej očnej klinike. Týmto vyšetrením sa pomocou laserového lúča meria hrúbka nervových vlákien sietnice v µm (pri zelenom zákale ich hrúbka klesá) a výsledok je porovnaný s normálnou hodnotou zdravých ľudí. Prístroj zmapuje sietnicu a vytvorí rezy zobrazujúce jej štruktúru, na základe ktorých sa stanoví diagnóza aj pri iných ochoreniach sietnice (najmä choroby žltej škvrny – makuly). Toto vyšetrenie dokáže glaukóm odhaliť veľmi skoro, ešte predtým ako vznikne trvalé poškodenie zraku v podobe výpadkov v zornom poli so stratou periférneho videnia, čo postupne môže bez liečby viesť k slepote. Glaukóm sa nedá úplne vyliečiť, ale jeho liečbou môžeme zabrániť jeho progresii. Liečba je zameraná na zníženie očného tlaku, a to predovšetkým očnými kvapkami, ktoré znižujú tvorbu očnej tekutiny alebo zlepšujú jej odtok z oka, prípadne ich kombináciou. Pri vážnejších stavoch, kedy zlyhá konzervatívna liečba, je možná liečba chirurgická. Neliečený zelený zákal vedie k slepote, preto je dôležité nezanedbať preventívne očné vyšetrenie, najmä u ľudí v strednom veku s výskytom glaukómu v rodine, prípadne s inými rizikovými faktormi.

Vekom podmienená degenerácia žltej škvrny (makuly) – ochorenie postihujúce centrum sietnice väčšinou oboch očí. Rozoznávame dve formy degenerácie makuly: tzv. suchú (atrofickú) formu a tzv. vlhkú (exudatívnu) formu. Pri suchej forme dochádza k odumieraniu svetlocitlivých buniek (fotoreceptorov) a buniek pigmentového epitelu v makule. Predstavuje asi 90% prípadov vekom podmienenej degenerácie makuly, zhoršovanie zraku je pri nej pomalé a nevýrazné. Naopak dramatický priebeh s náhlym zhoršením zrakovej ostrosti má vlhká forma ochorenia, kedy dochádza k tvorbe nových, menejcenných ciev pod sietnicou makuly. Tieto cievy sú nekvalitné, cez ich stenu presakuje tekutina a vzniká opuch makuly alebo praskajú a spôsobia zakrvácanie žltej škvrny. Vlhká forma predstavuje asi 10% prípadov vekom podmienenej degenerácie žltej škvrny. Keďže svetlo je pri procese videnia fokusované práve do miesta najostrejšieho videnia, ktorým je makula, lebo má najvyššiu hustotu fotoreceptorov, pri jej poškodení sa to prejaví na kvalite centrálnej zrakovej ostrosti. Človek nevie rozoznať detaily pri čítaní, nerozozná tváre, farby, dokonca vníma v strede svojho videnia tmavý fľak. Periférne videnie však ostáva neporušené. Obe formy degenerácie sa častejšie vyskytujú s pribúdajúcim vekom, ktorý je hlavným rizikovým faktorom. Medzi ďalšie rizikové faktory patria genetická záťaž, ženské pohlavie (častejšie sa vyskytuje u žien), svetlá farba dúhovky oka (ochorenie je častejšie u modrookých), fajčenie, kardiovaskulárne ochorenia a zlá životospráva. Degenerácia makuly patrí, bohužiaľ, k ochoreniam, ktoré sa nedajú úplne vyliečiť, úspechom je aj stabilizácia ochorenia. Hoci v súčasnosti účinná liečba suchej formy degenerácie žltej škvrny neexistuje, odporúčajú sa výživové doplnky s obsahom luteínu, zeaxantínu, zinku a antioxidantov, napr. vitamínu E. Vlhkú formu, naopak vieme aspoň zastaviť opakovanou aplikáciou antirastových (anti-VEGF) injekcií priamo do oka. Lepšiu prognózu majú pacienti, kde sa s liečbou začne včas, ešte pred vznikom jazvovitých zmien v makule, ktoré sa už nedajú nijako ovplyvniť. Preto je dôležité ochorenie diagnostikovať už v začiatku pri pravidelných vyšetreniach očného pozadia a potvrdiť OCT vyšetrením.

Diabetická retinopatia – je jednou z očných komplikácií cukrovky, kedy dochádza k poškodzovaniu jemných ciev sietnice. Vznikajú ich uzávery a dilatácie, čo vedie k vzniku ischemických, nedokrvených zón sietnice a presakovaniu tekutiny medzi vrstvy sietnice. V najťažších prípadoch sa na podklade ischémie vytvárajú nové, menejcenné cievy, ktoré často praskajú, čo vedie k zakrvácaniu do vnútra oka s náhlou stratou videnia. Dôležitá je pravidelná kontrola očného pozadia, a to minimálne jedenkrát ročne, aby sa mohlo včas zasiahnuť laserovou liečbou a predišlo sa tak náročnému operačnému zákroku.

Odlúpenie sietnice – vzniká oddelením sietnice od jej podkladovej vrstvy -pigmentového epitelu, ktorý je dôležitý pre metabolizmus sietnice (zjednodušene by sa dala jeho funkcia prirovnať k funkcii pečene pre človeka). Sietnica sa môže odlúpiť ako následok úrazu oka, zápalových ochorení a nádorov na očnom pozadí, rizikové faktory sú aj degenerácie periférie sietnice a krátkozrakosť. Spočiatku sa prejavuje zábleskami a muškami pred okom, neskôr vzniká výpadok v niektorej časti zorného poľa. Tento stav si vyžaduje operačné riešenie, inak po niekoľkých týždňoch vedie k trvalej slepote.

Vykonávame operáciu horných viečok (blefaroplastika), riešime poruchy postavenia viečok (ektropium, entropium), operácie pterýgia a operácie jačmeňa.

Pri blefaroplastike sa odstraňuje prebytočná, ovisnutá koža horných viečok, prípadne aj tukové vačky. Potreba takejto korekcie stúpa s postupujúcim vekom pre stratu eleasticity kože viečok, úlohu však môže zohrávať aj dedičnosť alebo alergia. Prebytočná koža spôsobuje okrem estetických problémov aj pocit ťažoby a únavy očí, dokonca v najťažších prípadoch aj zúženie zorného poľa. Operácia sa vykonáva v lokálnom znecitlivení, pacient po nej odchádza domov s kompresívnym obväzom na očiach, ktorý si po 4 hodinách odstráni. 24 – 48 hodín po operácii sa prikladajú studené obklady. Stehy sa odstránia na 6 .- 7. pooperačný deň, pričom opuchy a modriny viečok pretrvávajú asi 2-3 týždne. Pacient po blefaroplastike by sa nemal asi 2 mesiace vystavovať slnečnému žiareniu pre riziko stmavnutia operačnej jazvy. Bezprostredne po operácii je jazva najskôr začervenaná, postupne však bledne a po 2-3 mesiacoch je takmer neviditeľná.

Entropium je vyvrátenie okraja očného viečka aj s riasami smerom k oku, čo spôsobuje chronické dráždenie spojovky a rohovky oka. Ektropium je naopak vyvrátenie okraja dolného viečka od oka, čím je narušená prirodzená funkcia viečka rozotierať slzy po povrchu oka. Tento stav vedie k dráždeniu oka a slzeniu. Ektropium aj entropium sa vyskytuje najmä vo vyššom veku a u pacientov s chronickými zápalmi viečok.

Pterýgium je prerastanie zhrubnutej, ružovej spojovkovej blany do rohovky oka. Má trojuholníkovitý tvar, obsahuje množstvo ciev a vyskytuje sa hlavne vo vnútornom kútiku oka. Prejavuje sa začervenaním vnútorného kútika, pri pokročilejšom stave aj zhoršením videnia pre indukciu astigmatizmu, pretože rast pterýgia svojím ťahom deformuje rohovku. Pterýgium sa vyskytuje najmä u ľudí, ktorí sú vystavení UV žiareniu alebo sa pohybujú v prašnom prostredí. Operácia spočíva v jeho odstránení a plastike vzniknutého defektu použitím techniky autotransplantácie spojovky, čím sa zníži pravdepodobnosť recidívy, ktorá je u pterýgia pomerne častá.

Jačmeň (chalaseon) je ochorenie očného viečka, ktoré sa prejavuje vznikom bolestivej hrčky vo viečku. Je spôsobené upchatím, zápalom a bakteriálnou infekciou mazovej žliazky viečka, ku ktorému prispieva pobyt v prašnom prostredí, prievane a znížená imunita. Rieši sa antibiotickými očnými kvapkami a masťami, pri neúspechu je niekedy potrebný malý chirurgický zákrok.